⏰ Adverbios de tiempo

Español

Chino

  • actualmente
  • cîkè 此刻 • mùqián 目前 • xiànzài 现在 • (hoy en día) xiànjïn 现今
  • ahora
  • xiànzài 现在 • (actualmente) mùqián 目前
  • antes
  • (tiempo) xiän 先 • (habría debido hablarte antes) tä yïnggäi xiän gën nî shuö yï xià 他应该先跟你说一下 • (en otro tiempo) cóngqián 从前, yîqián 以前 • (antes fuimos buenos amigos) wômen cóngqián shì hâo péngyou 我们从前是好朋友 • (antes había un cine aquí) yîqián, zhèli yôu jiä diànyîngyuàn 以前,这里有家电影院 • () yîqián 以前 • cóngqián 从前 • (lo ~ posible) jînkuài 尽快 • (v.'verse') • (la vida de mi familia es mucho mejor que antes) wômen jiä de rìzi bî guòqù hâo duö le 我们家的日子比过去好多了
  • ayer
  • zuótiän 昨天 • (~ por la mañana…) zuótiän shàngwû… 昨天上午 • (ayer fuimos a dar un paseo) wômen zuótiän qù sànbù 我们昨天去散步 • (¿qué hiciste ayer por la tarde?) nî zuótiän xiàwû zuò shénme?
  • aún
  • --
  • despacio
  • (de hên) màn (得很) 慢, mànmànde 慢慢地
  • después
  • yîhòu 以后, ránhòu 然后 (+Besch) • (tres días ~) sän tiän zhïhòu 三天之后 • (haces X y solo después haces B) zài (v.'luego') • (Besch: PS o Fut) ránhòu • (comimos algunas cosillas, y ~ trabajamos toda la tarde) wômen suíbiàn chíle yî diànr dôngxi, ránhòu gànle yï xiàwü de huó 我们随便吃了一点儿东西,然后干了一下午的活 • (~, a continuación, v-pr) suíhòu 随后
  • entonces
  • jiù 就 • (en aquella época) nàshí 那时 • (después) érhòu 而后 • (en ese caso) nàme 那么 • (está bien ~?) hâo ba? 好吧? • (~, ...; pero ~, …) nà 那,… • (el ~ presidente) shírèn zôngtông 时任总统
  • este año
  • --
  • hoy
  • jïntiän 今天, jïnrì 今日 • (~ es el día 9 de julio) jïntiän shì qïyuè jiû hào 今天是七月九号
  • luego
  • (más tarde) hòulái 后来, ('then') érhòu 而后 • (deduciendo) nàme 那么 • (enseguida) mâshàng 马上 • (y ~: entre dos acciones, la 2ª se hace tras la 1ª) zài • (debes encontrar los documentos, y luego empiezas la redacción) nî yïnggäi zhâohâo cáiliào zài dòngbî 你应该找好材料再动笔 • (primero... y luego...) xiän..., rànhòu / zài / jiëzhe ... 先 然后 再 接着 • (primero como los platos fríos, y luego tomo la sopa sólo) wô xiän chï liángcài, ránhòu cái hë täng 我先吃凉菜,然后才喝汤
  • mañana (adv)
  • míngtiän 明天 • (~ por la tarde/noche) míngtiän wânshang 明天晚上 [a principio de frase, tras suj] (me voy mañana) wô míngtiän zôu 我明天走 • (~ vamos a dar un paseo) wômen míngtiän qù sànbù 我们明天去散步, (+enf) míngtiän wômen qù sànbù
  • mientras tanto (tb mientras (adv))
  • tóngshí 同时 (simultáneamente), yû cî tóngshí 与此同时
  • mucho tiempo
  • chángjiû 长久 • (no tardes mucho) kuàidiânr huílái 快点儿回来 • (cinco semanas es ~~ (=demasiado)) wûgè xïngqï tàicháng le 五个星期太长了 • (¿llevará ~~?) shíbùshí yào hên cháng shíjiän? 是不是要很长时间? • (eso fue hace ~~) nà shì hên jiû yîqián le 那是很久以前了 • (hace mucho que Li Hai no escribe a sus padres) lî hâi yîjing hên jiû méiyôu gêi tä fùmû xiêxìn 李海已经很久没有给他父母写信 • (¿me has esperado ~~ no?) nî dêngle wô hên cháng shíjiän le ba? 你等了我很长时间了吧? • (v-pr: no hace mucho tiempo, desde hace poco) duì bùjiû qián 对不久前
  • otra vez
  • zài 再 (detrás del V aux), zàicì 再次, yòu 又 (antes del V aux) (con 'shì' siempre 'yòu') • (vino ayer y ha venido hoy ~~) zuótiän tä lái le, jïntiän tä yòu lái le 昨天他来了,今天他又来了 • (~~ es festivo mañana!) míngtiän yòu shì jiérì! 明天又是节日! • (¿puedo llamar por teléfono ~~?) wô néng zài dâ ge diànhuà ma? 我能再打个电话吗? • (ya podemos conectarnos a Internet ~~) xiànzài yòu kêyî shàngwâng le 现在又可以上网了 • (el intérprete no lo entendió y lo repetí otra vez) fänyì méi tïng dông, wô yòu shuöle yïbiàn 翻译没听懂,我又说了一遍 • (ej Besch: he ido al cine esta mañana y pienso ir otra vez mañana) wô jïntiän shàngwû qù kàn diànyîng le, yê xiâng míngtiän zài qù 我今天上午去看电影了,也想明天再去
  • pasado mañana
  • hòutiän 后天
  • por primera vez
  • --
  • pronto
  • hênkuài 很快, (inmediatamente) mâshàng 马上 • (temprano) zâo 早 • (pronto, en breve (v-pr)) zàijí 在即
  • recientemente
  • zuìjìn 最近 ('recently, lately') • (Conc) gänggäng 刚刚 ('a moment ago'), bùjiûqián 不久前 • (v-pr) jìnrì 近日
  • tarde (adv)
  • (con retraso) chídào 迟到, chí 迟 • (en el día) wân 晚 • (llegar ~) chídào 迟到
  • temprano
  • zào 早, zào de 早地 • (antes de tiempo) tíqián 提前
  • todavía
  • hái 还 • (~ tengo que ir a comprar dos libros) wô xiànzài hái yào qù mâi liâng bên shü 我现在还要去买两本书 • (~ está lejos?) hái yuân ma? 还远吗? • (todavía está estudiando) tä hái zài xuéxí 他还在学习 • háishi 还是 • (todavía no ha vuelto) tä hái méi huí lái ne 他还没回来呢 • (~ hay arroz, quieres?) hái yôu mîfàn, nî yào ma? 还有米饭,你要码?
  • ya (v.tb.'ya no')
  • yîjïng 已经 • (¿ya has leído esa novela?) nî yîjïng kàn-wán zhê bên xiâoshuö la? 你已经看完这本小说啦? • (¿ya has terminado?) nî wánle méiyôu? 你完了没有? • (¿ya ha venido?) tä láile ma? 他来了妈? • (experiencia: -guo) (ya he ido a Vietnam) wô qù-guo yuènán 我去过越南 • (ya le he contado eso) wǒ zǎo-jiù hé tā shuō-guò zhèxiē le 我早就和他说过这些了 (yo hace-tiempo a él dije-ya esas-cosas)
  • ya no
  • bù/méi + zài • (+enfát, ya nunca...) zài yê méiyôu + V-PS, zài yê bù + V-F • (ya no trabaja aquí) tä bú zài zhèlî göngzuò le 他不在这里工作了 • (ya no podemos esperar más) wômén bù néng zài dêng le 我们不能再等了 • (ya no vivo allí) wô bú zài zhù nàrle 我不再主那儿了 • (hoy ya no hay / es problema) jïntiän yîjing méi wèntí le 今天已经没问题了 • (ya no te creeré) wô bù zài xiängxìn nî de huà le! 我不再相信你的话了! • (desde la fiesta de primavera del año pasado ya nunca más le he vuelto a ver) qùnián Chünjié yîhòu, wô zài yê méiyôu jiàndào tä 去年春节以后,我再也没有见到他 • (...ya no iré nunca más) wô zài yê bù qù le 我再也不去了